Lokalizácia pohoria

• Roháče predstavujú oravskú časť Západných Tatier. Ohraničené sú z východu Volovcom a Ostrým Roháčom, na západe Bielou Skalou, na severe Osobitou, na severozápade Podtatranskou brázdou a na juhu Liptovskou časťou Západných Tatier.
  
• V západnovýchodnom smere majú vzdušnú vzdialenosť 11 km a v severojužnom smere 9 km.
  
• Patria k k vysokohorským hôľno-bralnatým pohoriam, pretože vrcholy hlavného hrebeňa vystupujú nad 2000 m nadmorskej výšky a majú bralnatý charakter. Volovec má 2068 m, Ostrý Roháč 2084 m, Plačlivé 2126 m, Tri kopy 2095 m, Hrubá kopa 2163 m, Baníkov 2178 m, Pachoľa 2166 m a Salatín 2050 m.
  
• K Roháčom patria okrem hlavného hrebeňa aj severné a severovýchodné rázsochy, vybiehajúce do Studenej a Roháčskej doliny a celá Roháčska dolina.
  
• Z Bielej Skaly vybiehajú Úplazíky, zo sivého vrchu Čelo a Kozinec, z Brestovej Teľaciarky a Predný Salatín, zo Salatína Zadný Salatín, zo Spálenej Predná Spálená a Zadná Spálená, Z Troch kôp Predné Zelené a Zelené, Z Volovca vybieha na sever najdlhšia rázsocha Roháčov a vôbec celých Západných Tatier. Na Rákoni sa táto rázsocha rozvetvuje na severozápadnú a severovýchodnú vetvu. Severozápadná vetva oddeľuje hôľnymi chrbtami Zábratu a Šindlovca Roháčsku dolinu od Látanej doliny. Severovýchodná vetva sa tiahne Dlhým Úplazom na Lúčnu (1653 m). Na Lúčnej sa opäť rozdvojuje na ďalšie dve vetvy. Z nich severozápadná vetva oddeľuje Látanú dolinu od Bobroveckej a končí Osobitou (1687 m), Severovýchodná vetva vybieha cez Bobrovecké sedlo k Bobrovcu (1663 m), pokračuje k Veľkej Furkaške (1490 m), Malej Furkaške (1102 m) a končí sa nad Tichou dolinou v Oraviciach.
  
• Relatívna výška vrcholov hlavného roháčskeho hrebeňa je pomerne veľká. Napr. výškový rozdiel medzi Zverovkou (1036 m) - poľanou na konci Studenej doliny - a Baníkovom (2178 m) je až 1142 m. Roháče majú všeobecne veľmi hlboko rezaný reliéf s amplitúdou 311-640 m i viac. Stredný uhol sklonu majú 24-29 stupňov.

Geologická stavba pohoria

• Hlavný hrebeň Roháčov je zložený z kryštalických hornín : biotiticko až muskoviticko-biotitického granodioritu a apliticko-pegmatitovej žuly.
• Charakteristickým rysom Roháčov je ich glaciálny reliéf vytvorený štvrtohornými ľadovcami. Osobitá sa týči bokom od hlavného hrebeňa a je osobitná aj geologickým zložením. Je zložená z jurských vápencov, slieňovcov, triasových vápencov a dolomitov. Sivý vrch a Biela skala sú zložené z triasových dolomitov a rôznych typov triasových korboantických hornín. Tieto horniny podmienili výskyt krasových útvarov. Najdokonalejšími krasovými útvarmi v severo-západnej časti Roháčov sú jaskyne v krase Studeného potoka.

Klimatické pomery

Vodstvo a atmosferické zrážky

• Cez oháče prebeiha Veľké európske rozvodie. Vytvára hranicu medzi úmorím Čierneho a Baltického mora. Vodná sieť v oblasti Roháčov je veľmi rozvinutá. Súhrn všetkých vodných tokov územia je približne 150 km. Na každý štvorcový kilometer pripadá takmer 1,5 km vodných tokov. S touto vodnatosťou sa Roháče radia medzi horstvá s najhustejšou pramennou a potočnou vsieťou na Slovensku.
• Podiel atmosferických zrážok je v Roháčoch veľmi vysoký - od 950 do 1000 mm v podhorí a do 1700 mm v najvyžších polohách.

Teplota a tlak ovzdušia

• V Roháčoch je podnebie ovplyvňované vysokou nadmorskou polohou. Možno tu hovoriť o vysokohorskej klíme, usmerňovanej kontinentálnymi činiteľmi a oceánskym prúdením.
• V Zuberci bola nameraná priemerná ročná teplota za roky 1980-1981-1982 +5,2°C. Zverovka má priemernú ročnú teplotu +3,6°C, záver Roháčskej doliny +1,5°C, štvrté Roháčske pleso -0,3°C a Ban9kov -2,4°C. Veľké rozdiely sú medzi teplotami dňa a noci. Teplota tiež závisí na orientácii svahov vzhľadom na svetové strany.
• Atmosferický tlak v Roháčoch závisý od všeobecnej tlakovej situácie a od nadmorskej polohy príslušnej lokality. So stúpajúcou nadmorskou výškou tlak ovzdušia klesá. Silný a rýchly pokles tlaku ovzdušia zvestuje nadchádzajúcu búrku, alebo hôľny vietor. Rýchlosť hôľneho vetra je až 80 m/s.

Štátne prírodné rezervácie

Štátna prírodná rezervácia Roháčske plesá

• Jej územím vedie náučný chodník okolo Roháčskych plies a vodopádov. Je to najcennejšie územie Roháčov po stránke krajinárskej, prírodovedeckej a estetickej.
• Prvé Roháčske pleso leží v nadmorskej výške 1563 m a jeho plocha je 2,22 ha. Druhé a tretie Roháčske pleso ležia v nadmorskej výške 1650 a 1653 m. Plocha druhého je 0,21 ha a plocha tretieho je 0,61 ha. Štvrté Roháčske pleso leží v nadmorskej výške 1718 m a má plochu 1,45 ha.

Štátna prírodná rezervácia Sivý vrch

• Sivý vrch je pre jeho geologickú a tvarovú rozmanitosť považovaný za jeden z najkrajších vrchov Slovenska. Rastlinstvo Sivého vrchu vytvára v pozdnom jarnom období nádhernú vysokohorskú botanickú záhradu.

Štátna prírodná rezervácia Osobitá

• Má bohatú vápnomilnú flóru. Od hlavného hrebeňa Roháčov je oddelená tektonickým zlomom. Jej bralnatý vrchol je od roku 1987 pre turistov uzatvorený, lebo vplyvom veľkej návštevnosti bolo deštruované prírodné prostredie zošľapovaním vegetácie a eróziou chodníkov.

Štátna prírodná rezervácia Kotlov žľab

• Kotlov žľab je rezerváciou od roku 1926. Slúžil na ochranu pôvodého karpatského pralesa. V súčasnosti je vo veľkej mieer devastovaný polomami a kôrovcom.

Štátna prírodná rezervácia Úplazíky

• Dolomitové a dolomiticko-vápencové bralá rezervácie sú obklopené smrekovými lesmi s prímesou jedle bielej, buka, javora horského, kosodreviny, tisu, jarabiny mukyňovej, borievky obyčajnej a ruže ovisnutej. Je to maloplošná rezervácia o rozlohe 31,19 ha.

Štátna prírodná rezervácia Juráňova dolina

• Dno doliny je káňonovitého charaketru a preteká ním Juráňov potok. Dolina má pestrú vápnomilnú kvetenu s takzvaným výškovým zvratom (rastlinná inverzia). Rastliny, ktoré sa obvykle vyskytujú v subalpínskom a alpínskom vegetačnom stupni rastú v Juráňovej doline vo výške 800-900 m. Je to spôsobené studenou mikroklímou. V tiesňave sa dlho udrží sneh a je tam málo slnečného svitu. Nachádza sa tu najnižšie položený súvislý kosodrevinový komplex v strednej Európe.

Chránené prírodné náleziská

Chránené prírodné nálezisko Medzi borami - zuberská časť
Chránené prírodné nálezisko Medzi borami - habovská časť

Chránené prírodné výtvory

Chránený prírodný výtvor Brestovská jaskyňa

• Na území krasu Studeného potoka sa nachádza jaskynný systém pozostávajúci z Brestovskej jaskyne, Zrútenej jaskyne a z jaskyne nad potokom Volarisko. Najväčšia je Brestovská jaskyňa. Zameraná dĺžka jej jaskynných priestorov je 1800 m. V jej podzemnom labyrinte sa spájajú v jednu riečnu sústavu vody Studeného potoka, potoka Volarisko a potoka Múčnica.

Chránený prírodný výtvor Mačie diery

• Lokalita má jedinečnú geomorfologickú členitosť vápencových a dolomitových skalných skupín združených do tzv. skalného mesta. V rastlinnom kryte je vzácna vegetácia vápencového podložia.

Rastlinstvo

• Roháče majú najbohatšiu kvetenu v celom fytogeografickom systéme Tatier. Na hlavnom hrebeni rastú rastliny typické pre kyslé pôdy kryštalických hornín. Na zásaditom vápencovom podloží Osobitej je kvetena podobná kvetene Belianskych Tatier. Kvetena Sivého vrchu a Bielej skaly je podobná kvetene fatranskej. Na Roháčoch rastú vzácne relikty z dávnych geologických dôb a endemity, ktoré nikde inde nerastú.

Živočíšstvo

• Na Roháčoch je možné vidieť aj zriedkavé a vzácne druhy zo živočíšnej ríše. V stupni brál nás na seba upozorní ostrým hvizdom svišť vrchovský tatranský. Na strmých svahoch hlavného roháčskeho hrebeňa je možné vidieť pasúce sa kamzíky. Na vyhriatych stráňach Osobitej a Sivého vrchu lieta náš najkrajší motýľ jasoň červenooký. V skalných terénoch môžeme zbadať najpestrejších vtákov Roháčov skaliara pestrého a murárika červenokrídleho. Najkrajší je však pohľad na orla skalného, majestátne krúžiaceho nad bralami a vysokohorskými dolinami. Z glaciálnych reliktov sú najzaujímavejšie : ďubník trojprstý, orešnica perlavá, piskor vrchovský a hraboš snežný.

Iné zaujímavosti

• V Roháčoch vplyvom pôsobenia prírodných živlov vznikajú osobitné javy, ktoré môžu človeka očariť, alebo aj zdeptať a zahubiť. Medzi ne patria : búrky a snehové metelice, prudké povodne, lavíny, more hmiel a hmlové kaskády, tepelná inverzia, hôľny vietor, žiarenie (luminiscencia) hôr, farebný sneh, Eliášov oheň, vidina (prízrak, strašidlo) Brockenu.