Site hosted by Angelfire.com: Build your free website today!
Diagnoza | Morbus Hodgkin

DIAGNOZA

Cely kolotoc sa zacne tym, ze vas lekar (pravdepodobne obvodny) vas posle k odbornikovi (onkologovi, internistovi), ktory rozhodne, ktore testy budu potrebne na zistenie druhu a stadia, v ktorom sa vasa choroba nachadza.

BIOPSIA

Ak bude potrebna biopsia, pravdepodobne vas odporucia k chirurgovi, ktory tento maly zakrok urobi. Na vysledky treba cakat zvycajne dva tyzdne. Prave tieto “tyzdne cakania” su asi tym najhorsim, co budete musiet podstupit.

Biopsia je odstranenie kuska tkaniva z postihnutej lymfatickej uzliny. Tento maly zakrok sa vacsinou robi v lokalnej anesteze, vynimocne v celkovej. To zavisi od vasho zdravotneho stavu a od volby lekara. Ak biopsia dokaze, ze vase uzliny su napadnute Hodgkinovou chorobou, bude sa pokracovat v dalsich testoch, ktore spresnia, v akom stadiu sa choroba nachadza (I, II, III, alebo IV) a ake symptomy su pritomne (A alebo B).

RTG HRUDNIKA

Aby sa zistilo, ci su zasiahnute aj lymfaticke uzliny v hrudniku, zvycajne sa vyzaduje RTG hrudnika.

POCITACOVA TOMOGRAFIA (Computerized Tomography - CT scan)

Toto su detailnejsie RTG snimky. CT scan-y su uzke rontgenove luce, ktore rotuju v nepretrzitych 360 stupnovych cykloch okolo vasho tela. Pri Hodgkinovej chorobe sa pouzivaju na zobrazenie hrudnika a brucha v priecnych prierezoch. Vytvoria sa detailne obrazy a tie sa pocitacovo spracuju. Pocitac vypocita absorpciu tkaniva a ich numericke hodnoty. Vysledkom toho je vizualizacia tkaniva, aby sa dokazala hustota roznych struktur. Takto sa oznacia masy tumoru a ine abnormality. Zial, takymto sposobom sa neda zistit, ci su zasiahnute aj pecen a slezina.

Pocitacova tomografia je bezbolestna procedura. Je mozne, ze vas poziadaju, aby ste isty cas pred testom nejedli a nepili. Niekedy mozno budete musiet vypit specialnu tekutinu, ktora neprepusta RTG luce. Tato tekutina sa pouziva ako znackovac vnutornych struktur, ako su napr. creva, takze lekar lepsie uvidi rozsah, v akom su zasiahnute brusne a panvove lymfaticke uzliny.

LYMFANGIOGRAM

Tento test sa robi zvycajne v lokalnej anesteze a je dlhy a neprijemny. Zacina injekciou do koze na chodidlach, aby sa zviditelnili lymfaticke uzliny. Druha injekcia s olejitym farbivom sa potom vstrekne do nohy (medzi prsty). Lymfaticke uzliny v bruchu a panve sa potom mozu demonstrovat pomocou RTG lucov, takze abnormality sa daju lahsie rozpoznat. Farbivo moze sposobit, ze vasa pokozka dostane modro-zeleny nadych, ktory zvycajne zmizne do 48 hodin.

Tento test je velmi presnym obrazom rozsahu, v akom sa choroba nachadza v bruchu a v panve. Farbivo ostava v lymfatickom systeme az do troch mesiacov od tohto testu, takze je aj dobrym ukazovatelom pri monitorovani pokroku liecby. Zial, tento test sa v sucasnosti nahradza novsimi technologiami a to znamena, ze zrucnosti, ktore sa pre tento test vyzaduju, sa pomaly zabudaju. Kontrastna pocitacova tomografia sa v sucasnoti pouziva vo vacsom rozsahu ako lymfangiogram.

GALIOVA SNIMKA

Galiova snimka (alebo scan) pracuje na rovnakom principe ako kontrastna pocitacova tomografia. Kontrast je v tomto pripade zabezpeceny radioizotopmi kovoveho prvku galium, ktory, ako sa zda, je istym sposobom spriazneny s lymfatickym tkanivom. Vysledkom je dvojdimenzionalna snimka, ktora pochadza z gama-lucov vyzarovanych izotopmi. Galiove snimky su najuziticnejsimi pri monitorovani procesu choroby a pokroku pri liecbe Hodgkinovej choroby.
Existuju vsak aj odporcovia tohto testu, ktori tvrdia, ze galium nie je spolahlivym meradlom. Niekedy sa aktivne rakovinove tkanivo moze povazovat za zahojene tkanivo.

ULTRAZVUKOVA SNIMKA

Ultrazvukova snimka je neinvazivna procedura, ktora na zobrazenie vnutornych struktur pouziva vysokofrekvencne zvuky. Rozdielne reflekcne signaly, ktore vytvoria zvukove vlny tym, ze narazaju a odrazaju sa od roznych povrchov, sa potom zobrazia pomocou pocitaca. Tento test je velmi efektivny pri zistovani, ci su aj pecen a slezina zasiahnute chorobou.

KRVNE SKUSKY

Spociatku sa budete musiet podrobit mnohym krvnym skuskam. To preto, aby vas lekar vedel monitorovat postup choroby, ale aj preto, aby vedel, ako reagujete na lieciva a ako postupuje terapia. Vacsinou budu vase vysledky v normale, ale abnormalnymi sa mozu javit vysledky neurofilnych leukocytov, eosinoflia a v pokrocilych stadiach aj lymfopenia a zvyseny pocet erytrocytovej sedimentacie (ESR). ESR je asi najdolezitejsim vysledkom krvnej skusky pri monitorovani vasej choroby. Casto sa pouziva v spojeni s inymi symptomami pri determinovani toho, ci ma te A alebo B symptomy. ESR vyssia ako 50mm/hod bude indikovat B symptomy.

Pocas celej liecby sa budete podrobovat castym krvnym skuskam a efekt radioterapie a chemoterapie sa bude odrazat na vysledkoch, najma na pocte bielych krviniek. Ak ich pocet bude prilis nizky, budete viac nachylny na infekcie, takze mozno bude vasa liecba casovo posunuta alebo zmenena, az pokial sa pocet bielych krviniek nevrati do normalneho stavu.

Odber VZORKY KOSTNEJ DRENE

Tento test sa robi pod lokalnou alebo celkovou anestezou. Je to neprijemna procedura. Ak je prevedena pod lokalnou anestezou, odporuca sa pouzitie jemneho sedativa. Test sa zvycajne prevadza iba ak je to klinicky indikovane vysledkami vasej krvnej skusky. Kostna dren sa odobera vsunutim ihly do sternu alebo bedrovej kosti. Vzorka sa potom odoberie do injekcnej striekacky a posle sa na histologiu na rozbor.

LAPAROTOMIA

Laparotomia je vaznym chirurgickym zakrokom a robi sa pod celkovou anestezou. Jej cielom je zistenie stadia, v ktorom sa vasa choroba nachadza. Pocas operacie chirurg vyberie cast alebo celu slezinu a vezme aj vzorku z pecene na biopsiu. Ak vam vyberu slezinu, budete ovela nachylnejsi na bakterialne infekcie, akymi su napr. meningitida (zapal mozgovych blan), alebo pneumococcus (bakterialna infekcia pluc, ktora zvycajne vedie k zapalu pluc). Casto vam lekar dlhodobo predpise antibiotika, (hlavne ak pracujete vo vysoko rizikovych zamestnaniach, napr. v zdravotnictve), alebo ak zacnete prejavovat hoci aj najmensie znamky infekcie.

V sucasnosti sa laparotomia povazuje za nepotrebnu proceduru; po prve preto, ze riziko infekcie z nemocnicneho prostredia je velmi vysoke; a po druhe preto, ze mnozstvo z dnes znamych liecebnych procesov uz dokaze aj naslepo liecit zasiahnute miesta. Takto sa obmedzuje potreba vazneho chirurgickeho zakroku.

VIA NAGYI -- GYOGYULJ MEG!!

Hlavna stranka | Co je Morbus Hodgkin? | Priznaky | Terapia | Web-linky

E-mail autora


September 7, 1999