Prve pisomne zmienky o zidovskych obyvateloch na uzemi dnesneho Ruzomberka (Rozsahegy, Rosenberg) pochadzaju z roku 1780. V mestskych analoch mozno najst neskorsie zaznamy z rokov 1817 a 1822 o prenajme mestskych pivovarov Jozefovi Fischerovi a Mosesovi Glasnerovi. Od roku 1840 bolo Zidom povolene sa slobodne stahovat, stavat domy a byvat v centre mesta. V roku 1848 tu sice zili len dve zidovske rodiny, ale v priebehu niekolkych desatroci sa komunita rozrastla a v dobe svojho najvacsieho rozmachu pocitala az 873 dusi (271 clenov). K najvacsiemu narastu zidovskeho obyvatelstva doslo v rozpati rokov 1860 az 1870 v dosledku masivnej imigracie z okolitych dedin, ked sa okrem inych v meste usadili rodiny Glasner, Glucksmann, Kulka (vyznamny obchodnik s drevom), Dr. Donath, Kufler, Strauss, Duschnitz, Roth, Wittenberg a Klein.

Povodne patrila ruzomberska obec pod rabinat v Liptovskom Sv. Mikulasi. Obec nemala ani vlastnu synagogu, skolu, dokonca ani samostatny cintorin. K osamostatneniu Zidovskej obce doslo az v roku 1870 (prvym predsedom sa stava Dr. Fridrich Duschnitz - miestny lekar) a o sest rokov neskor sa zaklada aj vlastny rabinat na cele s rabinom I. S. Fischerom. Predtym vsak z iniciativy Jozefa Fischera vznika v priestoroch mestskeho pivovaru mala modlitebna a v roku 1850 samostatna Zidovska skola. V roku 1866 vypukne v meste cholerova epidemia. Do platnosti vstupuje zakaz prevozu mrtvol z jednej obce do druhej. Zidovska obec preto zakupila vlastny pozemok, urceny na pochovavanie svojich clenov. Prvym pochovanym na novom cintorine v Ruzomberku bol Adolf Elsasz - brat rabina Emanuela Elsasza. Cintorin sa povodne nachadzal v blizkosti rieky Vah. Po II. svetovej vojne doslo k jeho likvidacii a nahrobky boli spolu s telesnymi pozostatkami prenesene do samostatnej casti mestskeho katolickeho cintorina. Sucastou dnesneho cintorina je aj lapidarium znicenych a poskodenych nahrobkov pochadzajucich z rokov 1868 az 1932, ktore tvori sucasne aj pamatnik zasvateny obetiam holokaustu, zidovskym partizanom a predsedom ZNO v rokoch 1868 az 1932 (Dr. Fridrich Duschnitz, Jakub Klein, Dr. Izidor Biheller, Benedikt Duschnitz). Popri pocetnych vzacnych nahrobkoch z cierneho granitu a mramoru mozno na cintorine najst aj jednoduchy, slovensky pisany nahrobok posledneho ruzomberskeho rabina Dr. phil. Artura Weiszkopfa (1875-1942) a jeho manzelky Marie (1882-1940).

V roku 1870 zakupuje Zidovska obec za 2020 zlatych pozemok na Panskej ulici, z cielom postavit synagogu a budovu novej skoly. Povodne priestory modlitebne sa stavaju nepostacujuce. Modlitebna sa stahuje do priestorov byvaleho tabakoveho uradu a neskor, v roku 1874 do starych mestskych kasarni. V roku 1879 dochadza k zahajeniu prac na vystavbe synagogy, ktore podla vzoru synagogy v Miskolci realizuje Ing. Juraj Lukac. Vystavbu sprevadzaju mnohe komplikacie. V dosledku poziaru dochadza k zniceniu lesenia. Vzniknuta skoda dosahuje vysku 12 000 zlatych. Napriek vsetkemu su vsak prace 30. decembra 1880 ukoncene. Celkove naklady dosahuju vysku 14 300 zlatych. V nedelu o desiatej hodine predpoludnim zastup clenov Zidovskej obce, za velkej ucasti krestanskeho obyvatelstva, prenasa zvitky Tory zo starej modlitebne do noveho "chramu" na Panskej ulici. Slavnostneho aktu sa zucastnili aj hlavny zupan Liptovskej stolice Martin Szentivanyi, podzupan G. Andahazy, starosta mesta Ruzomberok Jozef Angyal, ako aj zastupcovia Zidovskych obci z Liptovskeho Sv. Mikulasa a Ziliny. K slavnostnej prilezitosti boli vydane aj medena, strieborna a zlata pamatna plaketa, ktore su dnes ulozena v zbierke Liptovskeho muzea. Vyvrcholenim oslav bol spolocny obed pre 120 pozvanych hosti. Synagoga sa dozila este jednej rekonstrukcie, a to v roku 1929. Od roku 1945 vsak sluzila ako sklad. Zial povodne vybavenie synagogy, az na zniceny Aron hakodes, sa do dnesnych dni nezachovalo. Vynimku netvoria ani vzacne lustre pre viac ako 400 sviecok, ktore povodne osvetlovali hlavnu modlitebnu. V sucasnosti sa uvazuje o jej adaptacii na kulturno-spolocenske ucely.

Prvym spravcom a ucitelom zidovskej skoly sa stal rabin I. S. Fischer. Po nom nasledovali rabini Emanuel Elsasz, (od roku 1882) Capner, Schlesinger, Bauer a Jozef Leitersdorfer. Povodnym vyucovacim jazykom na zidovskej skole bola nemcina. Od roku 1882 do roku 1918 madarcina a od vzniku samostatnej CSR - jazyk slovensky. V roku 1882 bola zalozena skolska komisia na cele s Dr. Bernardom Duschnitzom. Dalsimi clenmi boli Adolf Glasner, Emanuel Fischer, Bedrich Duschnitz, Dr. Moritz Duschnitz, Michael Frankl, Leopold a Jakub Klein. V roku 1890 bol za skolskeho spravcu zvoleny Ferdinand Bricht. Neskor sa predsedami skolskej stolice stali Bernhardt Politzer, Dr. Polgar a Dr. Weiszkopf. V roku 1898 dochadza k obnove budovy zidovskej skoly. Od tohto roku skola funguje aj vdaka statnym subvenciam. V medzivojnovom obdobi (1918-1939) navstevovalo skolu rocne az 100 zidovskych deti.

Pri historickom opise vyznamnych institucii Zidovskej obce v Ruzomberku nemozno opomenut ritualny kupel - mikve, ktory bol zalozeny v roku 1874 v budove byvaleho mlynu na Podhore. Novy ritualny kupel, ktory fungoval az do II. svetovej vojny bol neskor zriadeny na Pivovarskej ulici. Okrem spomenutych institucii prevadzkovala Zidovska obec vlastnu detsku skolku, rozne penazne, sportove a charitativne spolky, ako aj zidovske kasino. Zidovska obec v Ruzomberku prekvitala az do vzniku Slovenskeho statu. Mestske obyvatelstvo sa vyznacovalo vzajomnou toleranciou, coho prikladom bola aj udalost z roku 1906. V dnoch 26. novembra az 6. decembra 1906 sa v Ruzomberku konal proces s knazom Andrejom Hlinkom. Na jeho vlastnu ziadost prevzali jeho obhajobu dvaja miestni zidovski advokati: Dr. Izidor Biheller (vtedajsi predseda Zidovskej obce) a Dr. Bernat Heller. Dr. Bernat Heller spolu s Dr. Henrikom Laknerom o necele dva roky neskor, po cernovskej masakre, obhajoval pred sudom viac ako styri desiatky nespravodlivo obvinenych obyvatelov Cernovej, medzi ktorymi (ako hlavna obzalovana) bola aj nevlastna sestra Andreja Hlinku - Anna Hlinkova-Fullova. Oba spomenute pripady boli jednoznacnou demonstraciou sympatii zidovskej obce voci pravam Slovenskeho naroda na emancipaciu. Cela zalezitost vsak mala tragicku dohru. V roku 1938 pri vzniku Slovenskeho statu neboli advokati Biheller a Heller uz medzi zivymi. Zili vsak ich vdovy. Napriek nespornym zasluham svojich manzelov pri obhajobe muza, ktory sa povazoval za duchovneho otca noveho statu, boli obe starsie zeny deportovane do koncentracnych taborov. Pani Hellerova zahynula v roku 1944 v Terezine a pani Bihellerova-Mullerova v Oswiencime! Podobny osud stihol aj vacsinu clenov ruzomberskej Zidovskej obce.

Kladny postoj ruzomberskych Zidov za cias Rakuska-Uhorska k Slovakom a slovencine dokazuju este nasledovne dva pripady. V roku 1909 ruzombercania poslali panovnikovi ziadost, aby v Segedine vazneny Hlinka bol oslobodeny. Na ziadosti boli podpisy vsetkych ruzomberskych Zidov, bez vynimky! Druhou spomenutou udalostou bolo zasadnutie rady mesta Ruzomberok 27. juna roku 1914, kde bola podana ziadost, aby sa na statnych, ako aj cirkevnych skolach vyucovalo po slovensky. Tridsatsest clenov mestskeho zastupitelstva hlasovalo za navrh, medzi nimi aj 7 zidovskych clenov rady: Dr. Eduard Fischer, Maximilian Fischer, Pavel Horowitz, Jakub Klein, Moric Porges, Dr. Moric Roth a Dr. Nathan Schlesinger.

VYZNAMNE OSOBNOSTI

Mautner Izidor (1852-1930)

- Textilny velkopodnikatel. V roku 1894 zalozil v Ruzomberku - Rybarpoli textilny zavod Mautnerovske textilne zavody. V roku 1895 postavil pradiaren a tkacovnu, v roku 1896 bieliaren a upravnu na sypkovinu. Roku 1906 elektraren a v roku 1910 dalsiu pradiaren. Podnik v roku 1896 vyrobil 1 800 000 metrov tkanin, v roku 1900 3 400 000 metrov a v roku 1905 az 10 300 000 metrov tkanin. Bola to najvacsia textilna tovaren v strednej Europe. Na zaciatku mala tovaren 800 zamestnancov, v rokoch 1906-1907 uz 3650 zamestnancov. Tovaren disponovala este pred I. svetovou vojnou velkymi socialnymi vymozenostami a to zavodnymi kuchynami pre uradnikov a robotnikov, konzumom a zavodnou nemocnicou. Prostrednictvom rybarpolskej textilky prenikal Mautner aj na Balkan tovarom i investiciami (Rumunsko, Juhoslavia, Bulharsko). Tovarne zalozil aj v Holandsku a inych krajinach.

Klein Jakub (?-1932)

- Hral vyznamnu ulohu v mestskej a statnej politike. Bol poprednou osobnostou mestskeho hospodarskeho a priemyselneho zivota. Bol zakladatelom este dnes existujucej ruzomberskej celulozky a papierne pod nazvom Jakub Klein a spol. Zalozil aj miestnu Uverovu banku. V rokoch 1890-1922 bol predsedom Zidovskej nabozenskej obce. Bol aj clenom Mestskeho zastupitelstva a v rokoch 1906-1907 starostom mesta. Pre jeho zasluhy v podnikani mu bol udeleny Rytiersky kriz Frantiska Jozefa. Dr. Biheller Izidor a Dr. Bernat Hiller - v roku 1906 obhajovali pred ruzomberskym sudom Andreja Hlinku. Dr. Hiller o dva roky neskor, spolu s dalsim zidovskym advokatom - Dr. Henrikom Laknerom obhajovali obzalovanych obcanov obce Cernova (vid Z HISTORIE ZIDOVSKEJ OBCE V RUZOMBERKU).

Dr. Kurti Artur (1876-1915) a Kurti Julius (1879-1936)

- Obaja su pochovani na zidovskom cintorine v Ruzomberku. Uz v roku 1894 zalozili Muzealny spolok a spolkove muzeum nazvali Alzbetinym muzeom v Ruzomberku. V roku 1911 zalozili Liptovsku muzealnu spolocnost v Ruzomberku. Tato v roku 1921, uz ako majetok mesta, tvorila zaklad novozalozeneho Liptovskeho muzea. V roku 1922 sa stal Julius Kurti kustodom muzea. Tuto funkciu zastaval az do svojej smrti. V roku 1936 bola jeho rakva vystavena v priestoroch Liptovskeho muzea v Ruzomberku (vid foto) o ktoreho vznik sa zasluzil. Odtial bola prenesena na miestny zidovsky cintorin. 27. marca 1935 sa zacalo s novou vystavbou muzea podla projektu architekta Ing. Vojtecha Donnera.

Ing. Donner Vojtech (1901-1945)

- Studoval architekturu CVUT v Prahe. Posobil najprv v hlavnom meste a v 30-tich rokoch v Ruzomberku. Podla jeho projektov postavili niekolko vzorovych skol, kulturnych a obytnych domov. Pocas Slovenskeho statu bol deportovany do koncentracneho tabora v Nemecku. Vratil sa s podlomenym zdravim a zomiera kratko po skonceni vojny. Je pochovany na miestnom zidovskom cintorine. Pavol Donner (?) - Brat Vojtecha Donnera bol sefredaktorom novin Prager Tagblatt. V roku 1939, ked Nemci obsadili Prahu, spachal sebevrazdu.

Lorre Peter (1904-1964)

- Americky herec a reziser, vlastnym menom Ladislav Lowenstein. Narodil sa v Ruzomberku 26. juna 1904. Od roku 1924 hral v Zurichu, vo Viedni a v Berline. Vo filme debutoval v roku 1928 a o dva roky neskor odisiel do Holywoodu, kde hral vo viac ako 60. filmoch. V roku 1931 hral hlavnu ulohu vo filme "Vrah medzi nami". V Amerike sa stal znamym najma postavou japonskeho detektiva Mota. V roku 1951 hral hlavnu ulohu v nemeckom filme "Der Verlorene" (tento film aj reziroval a bol spoluautorom scenara). Jeho posledne filmy boli: "Muscle beach party" a "The Patsy".

Dr. Stark Ferdinand (?-1930)

- Pracoval ako vedecky pracovnik na Univerzite, katedre teoretickej fyziky. Jeho specializaciou bola problematika zvukoveho filmu. Bol objavitelom tzv. Starkovej mikrovlnej spektrometrie a Starkovho efektu. Dr. Starke bol prvym asistentom Alberta Einsteina. Zomrel 30. marca 1930 v Berline. Je pochovany na zidovskom cintorine v Ruzomberku.

Doc.MUDr. Roth Bedrich (1919-1989)

- Pracoval na Hennerovej klinike v Prahe ako veduci pracovnik laboratoria pre patofyziologiu nervovej sustavy. Bol svetoznamym odbornikom v odbore narkolepsie. Uverejnil viac ako 250 povodnych vedeckych prac. Svoje poznatky zhrnul v osmych monografiach. Bol cestnym clenom viacerych europskych a svetovych vedeckych spolocnosti. Pochovany je na zidovskom cintorine v Prahe.

Dr. Kohnova-Glasnerova Alica (1905-?)

- Pracovala ako advokatka v Ziline. Studovala pravo na Univerzitach v Prahe a v Parizi. Bola clenkou viacerych spravnych rad (Likerum, Basaltove zavody v Lucenci). Bola literarne velmi cinna - prispievala do viacerych slovenskych socialno-politickych casopisov.

Prof. Dr. Por Frantisek (1899-1980)

- Narodil sa v roku 1899 vo Zvolene. V rokoch 1932-1940 pracoval ako primar Interneho oddelenia Statnej nemocnice v Ruzomberku. V rokoch 1949-1971 bol prednostom I. Internej kliniky v Kosiciach a sucasne prednasal internu medicinu na Lekarskej fakulte. Od roku 1948 bol clenom a funkcionarom Spolocnosti J. E. Purkyne a v rokoch 1950-1952 prodekanom Lekarskej fakulty v Kosiciach. Bol clenom Vedeckej rady ministerstva a poverenictva zdravotnictva. V roku 1961 bol vyznamenany medailou J. E. Purkyne a v roku 1968 medailou za zasluhy a vystavbu. Uverejnil vyse 40 studii v domacich, nemeckych, anglickych a svajciarskych vedeckych zbornikoch. Zomrel 7. septembra 1980 v Kosiciach.

MgrPh. Petrankova Helena (1904-1968)

- Vlastnym menom Helena Ackersmanova, sa narodila 9. aprila 1904 v Bobrove. Zomrela 30. augusta 1968 v Prahe. Je pochovana v rodinnom hrobe na cintorine v Ruzomberku. Pocas obcianskej vojny pracovala v Lazarete J. A. Komenskeho a presla frontom pri Madride, na Guadalajare a Benicasine. V roku 1939 presla cez Polsko do Sovietskeho zvazu, kde sa prihlasila do ceskoslovenskej vojenskej jednotky. V roku 1942 sa stala hlavnou lekarnickou praporu (vsetci lekari 1. cs. armadneho zboru boli tiez Zidia, pozn. redakcie). So Svobodovou armadou prisla az do Prahy. Po oslobodeni pracovala v hodnosti plukovnicky na Ministerstve narodnej obrany. Bola vyznamenana niekolkymi ceskoslovenskymi, polskymi a sovietskymi medailami. Prezident Tito ju vlastnorucne vyznamenal vysokym juhoslovanskym radom. V rokoch 1951-1953 bola vaznena. Neskor bola plne rehabilitovana.

Biheller Fridrich (1908-1972)

- Za prvej CSR bol redaktorom roznych lavicovo orientovanych periodik. Ako dobrovolnik sa zucastnil obcianskej vojny v Spanielsku, kde pracoval ako redaktor a hlasatel ceskoslovenskeho vysielania z Madridu a Barcelony. Pocas II. svetovej vojny bol v Londyne redaktorom tyzdennika Nove Ceskoslovensko a hlasatelom slovenskeho vysielania radia BBC. V 50. rokoch bol vazneny a neskor rehabilitovany. Zomrel 15. augusta 1972 v Tanvalde.

Ing. Biheller Otto (?)

- Brat Fridricha Bihellera, bol po oslobodeni ceskoslovesnkym vojenskym atase na velvyslanectve vo Washingtone.

spracovali Mgr. V. WEISS, A. ROTH, J. DURISKOVA, T. STERN