Co sa v mladosti naucis, na starost ako by si nasiel ...

Hoci toto prislovie v anglictine nepoznam, ale jeho myslienka urcite bola za dnesnou akciou torontskej policie, co prebiehala v nasom okoli. Policajne auto zaparkovane na rohu ulice dnes totiz "vykupovalo" hrackarske zbrane. Za kazdu prinesenu zbran kazde dieta dostalo plnu tasku hraciek.

Kiez by to pomohlo skoncovat s tymi nezmyselnymi prestrelkami, ktore si niekedy vyziadaju prilis, prilis vela ...

Ja (mama): "Christopher, ucitelka sa mi na teba stazovala, ze vela rozpravas a vyrusujes cez hodinu! To musi prestat!"

Christopher: "Ale ved ja som nic nerobil!"

Ja: "No tak rob este menej!"

Christopher: "O.K."

Priatelia, radujte sa so mnou!

Sedela som so synom v „restauracii rychleho obcerstvenia“. Moja stredne velka kava mala na sebe zaujimave obrazky s vysvetlenim, ze ak mam stastie, mozem vyhrat jednu z atraktivnych cien: zajazd tam ci onam, auto take a take, ci pekny obnos penazi. Od vyhry nas delilo iba vyrovnanie zrolovaneho vrchneho okraja, pod ktorym bola schovana pripadna vyhra. Vykonavat tuto operaciu s plnym poharom je ale dost riskantna operacia. Moj syn vsak nemal ani za mak trpezlivosti v tejto napinavej situacii, tak som sa na to podujala. Tak som to s velkym rizikom, ze sa cela polejem urobila a vyhrali sme! Tak sa mozete radovat so mnou! (Este taka malickost, ze co sme vyhrali? 50 centov zlavy z 2 kiloveho balenia popularnych cukrikov (jellybeans). Tazko, ale predsa sa mi podarilo presvedcit syna, ze momentalne sa mi „setrit“ moc nechce).

Pomaly sa zacinam tesit na vnucata!

Opytala som sa raz mojho jedenastrocneho syna:
„Daniel, kedy by si sa chcel ozenit?“
„Nikdy!“ – on na to.
„Ved nemusis, to nie je povinnost,“ – podavam mu pravdive vysvetlenie.
„Och, dobre!“ – vydychol si.
„Ale vies, mohlo by Ti byt neskor samemu smutno,“ nechcem tuto otazku odbit len tak nalahko.
„Neboj sa, mama, ja si kupim macku!“ so smiechom nachadza riesenie.
Potom, aby ma potesil, trosku povolil:
„Dobre teda, ozenim sa, ked budem mat 89 rokov!“
Tak sa, naozaj velmi pomaly, zacinam tesit na vnucata!

Ako sa mam ja?
Niekto povedal, ze zivot sa sklada 10% z toho, co sa nam stane, z nasich okolnosti a 90% z nasej reakcie na tych 10%. A tak sa snazim pracovat na tych 90% veriac, ze ked tie dobre zvladnem, zmeni sa i tych 10% (okolnosti).

Tych mojich 10% (okolnosti) je asi tak priemernych, tych 90% sa neustale snazim menit smerom k tomu, aby som vsetky problemy, tazkosti vedela brat ako ucebnicu zivota, aby som sa ucila nielen odpustit, ale i pochopit akekolvek konanie ludi, aby vsetko, co mi pride do cesty - prijemne, ale i neprijemne - bolo mi na nieco dobre.

"Tim Horton's" koncert
Mood:  loud
8. maja, 2006

Sedim s Gabrielom v polokaviarni, polorestauracii "Tim Horton's". Hoci je tu plno, on si bezstarostne naplno spieva a chvala Bohu, nikomu to nevadi. Uz si ziskal aj gymnazistku pri vedlajsom stole. Ked sa mu ale snazi prihovorit, ze aku peknu piesen to vlastne spieva, on iba nepohnute pozera pred seba, nereaguje ani za svet. A ked na nu pozabudne, pisuc cosi na papier, spieva si znova.

A ja ho nezastavujem, tesim sa z jeho dobrej nalady, pisem tiez, a prichadzam k uzaveru, ze pekne a prijemne zazitky este existuju. Len sa musime naucit ich vidiet a mozno si ich aj zaspievat.